Mnoho ľudí pozná „klasické“ psie mená, ktoré dajú svojim miláčikom (Max, Dunčo, Jack, Lilie, Beny, Rex) iní ich výber nechajú na svoje deti (Mucinko, Chlpáčik, Ňufáčik, Labka, Uško), alebo vyberú ľudské mená (Nina, Boris, Riško, Sara, Denis), alebo sa motivujú menami hercov či iných slávnych osobností (Charlie, Chuck, Sharon, Tom, Elvis), zemepisných názvov (Niger, Lena), krajín sveta (Tibet, Texas), miest (Boston, Sofia, Oslo), hviezd (Sírius, Sun), filmových postáv (Alf, Rocky, Luna, Harry, Falco), módnych či automobilových značiek (Tommy, Audi, Lexus, Gucci, Diesel), farieb v cudzom jazyku (Black, Brown, Pink), iných "dobre znejúcich" slov (Boy, Lady, Bravo, Čili, West, Quick) či názvov jedál alebo nápojov (Oreo, Ginger, Cola, Whiskey, Fanta) atď.
Meno psa by malo byť jednoduché a krátke (jedno až dvojslabičné), ľahko vysloviteľné, zvučné, jednoznačné. Psy rozoznávajú ľahšie tvrdé spoluhlásky (B, D, G, K, T), preto by nemali v mene chýbať. Je dobré ak má pes originálne jedinečné meno, aby sa pri venčí po zakričaní mena nerozbehlo za vami niekoľko ďalších psov s rovnakým menom. Tiež sa neodporúča dávať psom ľudské mená (aspoň tie, ktoré sú časté v našej krajine). Odporúča sa vybrať meno, ktoré vieme jemne modifikovať – zdrobneninu použijeme keď psa chválime, a „tvrdšiu formu“ keď psa karháme (Timy, Timko/Timonko, Timo!)
Neodporúča sa meniť psíkovi počas jeho života meno. Hlavne starší psík si na túto zmenu zvyká veľmi ťažko.
Psy s rodokmeňom majú v preukaze pôvodu uvedené meno, ktoré je často dlhé a komplikované a nie je vhodné na bežné používanie. Tieto mená sa prideľujú podľa poradia vrhu v konkrétnej chovateľskej stanici. Šteniatka z prvého vrhu majú mená na písmeno A, z druhého vrhu mená na písmeno B atď. Preto je možné psíkovi dať druhé (praktické) meno.
V ďalších blogoch vám postupne zozbierame psie mená a uverejníme ich podľa abecedy.